2. Korintským 3,4-5
„Takúto dôveru máme skrze Krista k Bohu. Niežeby sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, už ako sami zo seba, ale naša schopnosť je z Boha.”
Ku koncu prvého týždňa pôstu si pripomeňme, v čom spočíva naša skutočná istota.
Nespočíva v tom, ako dobre sme sa postili, koľko jedál sme vynechali, ani v tom, aké silné boli naše modlitby. Naša istota spočíva jedine v Kristovi.
Pôstom Bohu „nevykrúcame ruky”. Pôstom naladzujeme svoje srdcia na to Jeho. Nikdy nám nejde o to, aby sme Ho presviedčali, aby konal, ide nám o spoluprácu s tým, čo On už koná.
Dôvera v Krista znamená, že spočívame v Jeho dokončenom diele, aj keď zároveň vstupujeme do nových vecí. Dôvera v Neho znamená, že prestávame zápasiť o Jeho pozornosť a začíname žiť v istote, že ju máme.
Keď sa modlíme odvážne, nedeklarujeme tým svoju moc – vyhlasujeme tým Jeho autoritu. Je to tiché presvedčenie, ktoré hovorí: „Bože, Ty to máš pod kontrolou a ja Ti dôverujem.“ Tu sa pôst stáva oslobodzujúcim. Nemusíš nič dokazovať. Nemusíš sa snažiť alebo si zaslúžiť to, čo Ti milosť už dala. Stačí, ak zosúladíš svoje srdce s tým, ktorý na pozadí už dávno koná.
Aj teraz pripravuje odpovede na tvoje otázky – ešte skôr, než ich vyslovíš!
Skôr než vstúpime do ďalších dvoch týždňov odvážnych modlitieb, dopraj si chvíľu na hlboký nádych a výdych. Nech tlak povolí. Nech sa v hlbokom pokoji rodí viera. Dôvera v Krista je našou kotvou, ktorá zabráni tomu, aby sa odvaha premenila na výkon.
MODLI SA ODVÁŽNE:
„Ježiš, moja dôvera je iba v Tebe. Ďakujem Ti, že nemusím zápasiť, aby som bol videný alebo počutý. Viem, že ty už dávno konáš, pracuješ a odpovedáš. Nauč ma spočinúť v Tvojej sile, zatiaľ čo sa s vierou modlím o prielom. Nech moja odvaha pochádza z pokoja v Tebe, nie z tlaku.”