Príslovia 3,26 – „Lebo Hospodin bude tvojou dôverou a bude ostríhať tvoju nohu, aby sa nelapila”
Dôvera – istota a uistenie nášho vzťahu s Bohom, smelosť, ktorá závisí na prijatí Bohom a presvedčenie, že naše určenie/náš cieľ je bezpečný v Bohu.
Je to naša dôvera/presvedčenie ktoré nás poháňa, aby sme sa ráno prebudili a čelili našim povinnostiam, životu a výzvam, ktoré nám prináša. Takže sa potrebujeme držať našej dôvery, nášho presvedčenia.
Dôvera nie je automatická, neprichádza a neostáva ako súčasť nášho rozhodnutia veriť. Musíme sa rozhodnúť každý deň do čoho vkladáme našu dôveru.
Keď rozmýšľame nad dôverou, často uvažujeme o tomto slove vo význame ako sebadôvera. Problémom ale je, že seba poznáme príliš dobre. Je ťažké vložiť plnú dôveru do seba samých, keď tak dobre poznáme naše zlyhania. Aby sme mohli mať dôveru, musíme ju vložiť do niekoho alebo niečoho, kto si ju plne zasluhuje a je schopný žiť pre našu úplnú dôveru, vieru a uistenie.
Existuje množstvo rôznych miest, do ktorých vieme vložiť našu dôveru namiesto Boha, bez toho aby sme si ich vôbec uvedomovali:
Keď sa pokúšame získať istotu/dôveru v týchto dočasných a povrchných veciach, skončíme nestabilní a nevyrovnaní.
Len Boh je jediný, kto si zasluhuje našu úplnú dôveru, vieru a uistenie. Máš v Bohu svoju nádej/dôveru, ktorá je neotrasiteľná napriek životným okolnostiam?
Žalm 16,7-9 hovorí: „Spôsob, akým mi radíš a naprávaš ma, ma núti viac ťa chváliť, lebo tvoje šepoty v noci mi dávajú múdrosť a ukazujú mi, čo mám robiť ďalej. Pretože si mi nablízku a vždy k dispozícii, moja dôvera nebude nikdy otrasená, pretože každú chvíľu zažívam tvoju prítomnosť. Moje srdce a duša explodujú radosťou - plné slávy! Dokonca aj moje telo bude odpočívať sebavedomo a v bezpečí.“ (doslovný preklad z The Passion Translation)
Aké úžasné zasľúbenia, ktorých sa môžeš aj dnes pridŕžať, ako sa postíš a vkladáš svoju dôveru opäť do Neho: