Žalm 35,13
„..pôstom som si koril dušu..”
Pôst nám odhaľuje pravdu. Každá bolesť z hladu nám šepká, že nežijeme vo vlastnej sile, ale sme závislí od Boha.
Pokora nie je slabosťou; je to rozhodnutie vidieť seba samých vo svetle toho, kým je Boh. Svet nám hovorí: viac sa snaž, viac dokáž a maj všetko pod kontrolou. Ale pôst nás pozýva do iného rytmu. Spomaľuje nás. Hovorí nám, že nemusíme mať všetko pod kontrolou. Ty nie si zdroj všetkého – On je.
Keď sa postíme, vzdávame sa viac než len jedla. Pri pôste v skutočnosti púšťame kontrolu. Vzdávame sa ilúzie sebestačnosti a pýchy, ktorá potichu šepká: „Dokážem to sám.“
Pôst pokoruje dušu, pretože konfrontuje našu potrebu pohodlia, túžbu po chvále a pocite kompetentnosti. V našom poddaní sa (ang. surrender) sa však udeje niečo oveľa silnejšie – Boh sa priblíži.
Boha priťahuje pokorné srdce. Miluje pokorných. Písmo hovorí: „Pyšným vzdoruje, ale pokorným dáva milosť.“ A milosť nie je len akousi prejavenou láskavosťou; je to pomoc z neba, ktorá urýchlene prichádza tam, kde si jej konečne vytvoril priestor.
Niekedy si zamieňame pokoru s neistotou. Ale pokora neznamená, že si o sebe myslíme menej. Znamená myslieť na seba menej. Znamená odvrátiť reflektory od seba a zamerať sa opäť na Neho. Znamená uznanie, že každá dobrá vec – každý dar, každý nádych, každé otvorené dvere – pochádzajú z Jeho ruky.
V nasledujúcich dňoch sa budeme modliť odvážne modlitby. Skutočná odvaha sa zrodí v pokore, nie v egu. Keď sa skloníme, získavame prístup k Božej autorite. Tí, ktorí sú pokorní, sú pripravení spolupracovať s Bohom a s tým, čo On koná.
Nech sa počas týchto dní pôstu slabosť premení na tvoju chválu. Nech sa závislosť na Pánovi stane tvojou silou.
MODLI SA ODVÁŽNE:
„Pokorne sa Ti klaniam. Odstráň moju pýchu, sebestačnosť a túžbu po kontrole. Nauč ma žiť v závislosti od Tvojej milosti v každej oblasti môjho života. Kde som slabý, nech príde tvoja sila. Nech je pokora mojou tichou istotou.”