Rimanom 12,1 – „Povzbudzujem vás teda, bratia, pre Božie milosrdenstvo, aby ste odovzdávali svoje telá ako živú, svätú, Bohu príjemnú obetu, ako vašu rozumnú službu Bohu.”
Živá obeť = človek, ako celá bytosť je zasvätený a odovzdaný Bohu.
Vitaj v pôste 2023. Našou modlitbou pre teba je, aby týchto nasledovných 21 dní bolo časom osobného stretnutia s Bohom a aby si vďaka tomu mohol počuť Jeho hlas jasnejšie.
V prvý deň tohto pôstu by sme ťa radi povzbudili, aby si tento moment využil a opäť odovzdal Bohu celý svoj život. To znamená zrieknuť sa a dobrovoľne sa vzdať svojej vlastnej vôle a dovoliť Bohu prevziať kontrolu.
Zrieknuť sa znamená podriadiť sa moci, autorite a vedeniu niekoho iného. Toto nie je jednorazové rozhodnutie v našom kráčaní s Ježišom. Je to každodenné rozhodnutie odovzdať celé naše ja späť Jemu.
Ježiš vždy vytváral priestor, aby sa odovzdával svojmu Otcovi. Vidíme to, aj keď si prečítame Evanjelium podľa Marka. Zdá sa, že v tej knihe takmer každých pár veršov čítame niečo o tom, ako Ježiš vzal svojich učeníkov a odišli na pusté miesto; Ježiš vystupuje na vrch modliť sa osamote; Ježiš trávi celú noc sám a v modlitbe volá k Bohu. Znova a znova. Po službe, po veľkom dni, po veľkom nadšení... Ježiš odišiel, aby to všetko odovzdal späť svojmu Otcovi.
List Filipanom 2,6-8 hovorí o Ježišovi toto: „On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepovažoval za korisť, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži.”
Celý Nový zákon, ako je zhrnutý v tomto verši, nám ukazuje, že Kristus bol ochotný vzdať sa svojich práv pre vôľu, zámer a plán svojho Otca.
Čo dnes dávame Bohu?
Prinášame Bohu svoje hriechy, smútok, chyby a zlyhania. Prinášame svoje sklamanie a nenaplnené očakávania. Prinášame svoje plány, dary, úsilie a túžby. Prinášame svoje frustrácie a krivdy. Prinášame názory iných a tlak tohto sveta.
Čokoľvek sa zakorení a my sa toho už nemôžeme zbaviť, zastaviť to alebo sa pohnúť ďalej – cítime sa týmito vecami zviazaní. To sú tie veci, ktoré mu prinášame.
Nie sú to však len tie náročné a nevydarené veci. Prinášame mu tiež svoju dôveru, radosť a chválu ako obeť zmierenia, aby sme sa i o tieto chvíle ochotne podelili s Bohom, poďakovali Mu, neustále Mu ich odovzdávali a tak smerovali slávu späť tomu, komu patrí.
Keď to všetko prinesieme k oltáru, už viac nič z toho nie je naše.
Nič už nemôže zamestnávať naše srdce, naše svedomie je pokojné pred Bohom a môžeme mu smelo povedať: „Nezatajil som pred tebou ani jednu vec”. Keď to urobíme, nastáva výmena.
Boh vymieňa našu odovzdanosť, našu obetu a úprimný záväzok za viac svojej prítomnosti. Odkryje pred nami toľko krásy. Nádej. Radosť. Pokoj. Obnovenú víziu.
Akým lepším spôsobom by sme mohli začať tento pôst. Božia výmena. „Nie moja vôľa, ale Tvoja vôľa sa staň”.